Wolfpires - 2. kapitola

8. april 2010 at 20:52 | by Spirit |  My fictions, poems a.k.a Strangulated Things In My Head
Wolfpires
2. kapitola: Stopa


The whole chapter is under the perex.

Celú noc som premýšľala o tom vlkovi, čo som stretla v lese. Dokonca sa mi o ňom aj snívalo. Vždy som si myslela, že som jediný živočích z tohto druhu a vždy som si myslela, že to tak ostane. Ale túžim spoznať toho vlka. No, keď mi bude stále utekať, veľmi ho nespoznám. Preto som sa rozhodla, že ho budem hľadať. Začnem lesom. Celý ho prehľadám a budem nasledovať stopu.
Stopu som našla. Ale hľadanie mi prekazil hlad. No čo, stopu poznám, tak toho vlka nájdem. Pri love som znovu zacítila ten pach. To je tá vlčica! Potešila som sa, že ju možno konečne spoznám. Rozbehla som sa, ale potom som radšej spomalila, aby sa náhodou nezľakla. A zrazu predo mnou stála tá krásna vlčica. Pozerala som na ňu a usmiala som sa. Zavrčala som znovu ako včera, na pozdrav. Potom som sa premenila na človeka. Civela na mňa a usmiala sa tiež.
"Prosím, neboj sa," povedala som jemným hlasom.
Zrazu za mnou zavili vlci. Vlčica stále civela. Ale tentoraz neutiekla. Ale ja hej. Svorka ma volá, takže musím ísť. Je to moja povinnosť. Ja sa asi s tým vlkom fakt nikdy nezoznámim. Premenila som sa späť vo vlka. Utekala som veľmi rýchlo, cítila som, ako mi veje srsť a uši. Hneď som bola pri dome. Od lesa to nie je ďaleko, keďže bývam hneď pri ňom. Prudko som zabrzdila a za mnou sa objavili veľké ryhy v blate. Aby som mohla hovoriť a nemuseli sme sa všetci rozprávať cez myšlienky, premenila som sa späť na človeka.
"Čo sa deje?" vytriasla som zo seba.
"Je to vážne," povedal jeden z mojich súrodencov. Sam, vodca svorky.
"Ako to myslíš, vážne?" spýtala som sa zo strachom v hlase.
"Seth mal hliadku... a videl niečo, zvláštne. Videl ako niečo, ulovilo jeleňa. Bolo to malé a rýchle. A podľa toho ako to chytilo toho jeleňa, aj silné. Ale zatiaľ nevieme isto, čo to mohlo byť," povedal Sam.
"A, ako to vyzeralo?" povedala som stále so strachom v hlase, ktorý sa stupňoval.
"No, zviera to asi nebolo. Vyzeralo to ako malé dieťa," povedal Sam.
"Myslíš že-"
"Nevieme to isto. Seth to nevidel až tak dobre a my vôbec," prerušil ma Sam.
"Ale, prisťahovala sa sem nejaká nová rodina. Čo keď to sú oni? Nepoznáme ich," povedal Jared.
Nastala chvíľa ticha, ale netrvalo to dlho.
"Vravím, nevieme to isto. Pre dnešok to nechajme tak," odpovedal Sam normálnym hlasom.
Nová rodina. Hmm... Oni podozrievajú tú vlčicu aj jej rodinu! Musím to nejako vyriešiť. Ona to predsa nemôže byť. Zajtra, ju musím znovu nájsť a spoznať ju.
V noci sme sa mali stretnúť so svorkou na poradu. Na čistinke sme sa všetci zišli aby sme prebrali toho neznámeho tvora. Začali sme zavýjať. Naša porada sa začala. Bol spln, išla som sa napiť z jazera a uvidela som sa v odraze. Moja srsť krásne žiarila na mesačnom svite. Zrazu som počula, ako sa niečo pohlo v kríkoch. No, nič som tam nevidela. Sam ma zavolal. Začali sme znovu zavýjať. Kto vie čo to v kríkoch mohlo byť. Nevadí, zajtra idem znova hľadať tú vlčicu. A tento krát, sa s ňou zoznámim. Dúfam...
 

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement