Wolfpires - 3. kapitola

8. april 2010 at 20:53 | by Spirit |  My fictions, poems a.k.a Strangulated Things In My Head
Wolfpires
3. kapitola: Spoznanie


The whole chapter is under the perex.

Ráno som sa zobudila a mala som veľký hlad. Doma, ako vždy, nič nebolo. Išla som si teda niečo uloviť. Vošla som do lesa a premenila som sa vo vlka. Za chvíľu som ucítila pach srny. Plížila som sa a stále ju pozorovala. Ani si ma nevšimla. Onedlho, som si už pochutnávala na čerstvom mäse srnky. Keď som sa najedla, spomenula som si, že chcem hľadať tú vlčicu. Išla som po najnovšej stope. Ale zrazu som začula, ako na mňa zasa zavýjajú vlci. Zasa moja svorka. Čo sa deje?
V mojej mysli sa ozval hlas. Bol to Sam.
"Spirit, dávaj si pozor. Znovu sme videli toho tvora. A myslíme si, že šiel za tebou."
Ale bolo neskoro, tvor už bol pri mne. Začal mi zvierať krk, bolo to strašne silné. Ale neviem, či to bolo silnejšie ako ja, lebo som už nevládala. Tvor mi zvieral hrdlo príliš dlho a ja som sa nestihla ubrániť. Čo budem robiť? Toto je asi môj koniec.
V mojej mysli, sa znova ozval hlas Sama.
"Spirit, počuješ ma? Čo ti je?"
Už som ani nemala silu, odpovedať na myšlienky mojich bratov.
"Ideme ti na pomoc. Len vydrž," povedal mi v mysli Embry.
Vlci dobehli na miesto rýchlo. Odhodili toho tvora a začali na neho vrčať. Tvor sa zľakol a utiekol. Asi vedel že ich neprebije. Nemala som silu sa na to pozerať. Aspoň ma neškrtil a ja som sa nedusila. A potom sa mi zahmlilo pred očami, a ja som upadla do bezvedomia.
Prebrala som sa až večer. Sníval sa mi pekný sen. Bol taký, reálny. Snívalo sa mi o tej vlčici ako som sa s ňou už poznala a boli sme dobré kamarátky. A potom som sa zobudila. Pozrela som na hodinky, bolo už dosť neskoro. A hneď som si vzpomenula na tú vlčicu. Dúfam, že ju nájdem. Išla som do lesa nájsť novú stopu. Premenila som sa vo vlka. Čuchala som a utekala som za stopou. Priviedlo ma to k môjmu domu. Takže som vlastne krúžila okolo. A potom som znova uvidela tú potvoru. Bola pri kríkoch a niečo tam robila, ale nevidela som dobre, čo. Prišla som bližšie. Nadýchla som sa a vydýchla. Pristúpila som ešte bližšie. A uvidela som to. So zdesením som sa prizerala ako sa tá potvora pokúša zabiť tú vlčicu. Ostala som ako omámená. Nevedela som pohnúť ani jedným svalom. A potom som sa nejako ovládla. Nazbierala som silu a odvahu a odhodila som toho tvora preč z tej vlčice. Ale bola som stále oslabená z toho čo mi urobil pred pár hodinami. Ležala som nehybne na zemi. Ten tvor na mňa išiel znova zaútočiť. No tá čierna vlčica, ma zachránila. Skočila na toho tvora a zahryzla sa mu do hrdla. Tvor zvláštne zapišťal a ostal nehybne ležať na zemi. V mysli som zavolala svoju svorku, aby nám prišli na pomoc. Ten tvor, sa ale spamätal dosť rýchlo a svorka ešte neprišla. Tak som išla na vec ja. Pomaly som sa postavila a išla k tej potvore. Zaryla som sa pazúrmi do jej tela. Ten tvor znova divne zapišťal, no teraz sa už nepostavil a neútočil. Padol na zem a už ani nedýchal. V tom prišla moja svorka a zapálili oheň. Roztrhali tvora a hodili ho do ohňa. Potom som prečítala vlčici myšlienky. Zistila som, že sa volá Dark.
 

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement