Wolfpires - 5. kapitola

20. may 2010 at 16:41 | Spirit |  My fictions, poems a.k.a Strangulated Things In My Head
Wolfpires
5. kapitola: Nesmrteľné deti


The whole chapter is under the perex.


Ráno, keď som sa zobudila, rýchlo som sa prezliekla a utekala do kúpeľne. Schmatla som hrebeň a učesala vlasy. Umyla som si zuby a tvár. Keď som vyšla z kúpeľne, prekvapilo ma, že už sú moji bratia zobudený. Inokedy spia dosť dlho. Nehovoriac o tom, že niektorý ani nie sú moji bratia, iba patria do svorky. Preto k nám chodia aj keď u nás nebývajú. A moji adoptívny rodičia boli tiež už hore, ale oni chodia do práce, takže ma to neprekvapuje.
"Kam ideš?" opýtal sa Sam, skoro som sa zľakla.
"Idem odprevadiť Dark do školy," povedala som.
"Aha. To je to dievča, s ktorým si skoro stále vonku?" Položil ďalšiu otázku.
"Áno..."
"Tak ju k nám niekedy pozvi. Radi by sme sa s ňou spoznali," povedal a prerušil ma.
"OK. Už musím. Určite meškám. Ahoj," povedala som rýchlo.
"Ahoj," odpovedali ostatní. Ani som si nevšimla, že sedia pri stole.
Vyšla som z domu, a rýchlo som sa premenila na vlka, aby som to stihla. Utekala som a onedlho som už bola u Dark. Čakala pred dverami, a usmievala sa.
"Meškáš," povedala so smiechom v hlase.
"Ja viem, zastavil ma Sam a niečo sa ma pýtal," povedala som, hneď ako som sa premenila na človeka.
"Ale, iba 6 sekúnd," povedala a rozosmiala sa.
"Ááách... prečo mi robíš také vtipy?" Trochu som ju strčila a začala som sa smiať.
Ani sme si nemuseli povedať kam pôjdeme, hneď sme išli na naše miesto. Je to nádherný, primerane veľký kruh (no, nie úplne kruh), obklopený stromami. Rastú tu pekné rastliny, a tá vôňa kvetín, no proste krása. Neboli sme tu dlho, lebo Dark má školu. Keď som ju odprevadila do školy, išla som domov a rozmýšľala čo, budem robiť. Alebo lepšie, čo budeme robiť s Dark poobede. Nič ma nenapadlo. Už som bola pri dome, a uvidela som, aká tmavá je obloha. Bude pršať, som rada. Cez dážď je všetko také pekné. Teda aspoň mne sa to zdá pekné. Keď prší, okolie vyzerá živo.
Doma som sa nudila. Najskôr som sa najedla, ale potom som nemala čo robiť. Sadla som si za stôl a začala som si niečo čmárať na papier. Vtom som si vzpomenula na tú potvoru, čo sme videli. Rozmýšľala som, čo by to mohlo byť. Ja som to stále nevedela. Zapla som notebook a hľadala cez Google. Našla som všeličo, no nič mi nepripadalo podobné tomu čo sme videli. Ani opis, ani obrázky (zvyčajne boli nakreslené alebo upravé na počítači), ani fotky. No zrazu som našla niečo o upíroch. Nesmrteľné deti, bol nadpis. Zaujalo ma to, tak som čítala ďalej. V stĺpci boli napísané názvy upírov a čo tie názvy znamenajú. Zarazila som sa pri slove CAITIF a pri jeho vysvetlení. Znamená to: upír, čo žije sám, teda že nemá žiadnu rodinu alebo klan. A to čo sme videli my, bolo rozhodne samo. Inak by si niekoho zavolalo, aby mu prišlo na pomoc. Pozrela som na hodiny. Dark už končí škola. Zaklapla som notebook a vybrala som sa v daždi na naše miesto.
 

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement